Sója. Niekto ju miluje, iným zasa nechutí. Sójové
mäso je dosť špecifická potravina, ale ak si ju viete pripraviť chutne, nie je
dôvod, prečo si ňou občas nespestriť jedálniček. A keďže ja sóju milujem,
vymyslela som si ďalší spôsob prípravy, ktorý dostal aj jej odporcu :) Čo sa
týka pohánky, jedla som ju prvýkrát a som nadšená! Kto nie úplne holduje
ryži a má skôr rád cestoviny, či tarhoňu, chuť pohánky ho absolútne
dostane. Je ľahká a šťavnatá, na tanieri krásna guľatá, proste jedna
báseň!
Dobroty Klobáskovej víly
v kuchyni s láskou s Klobáskou
utorok 1. marca 2016
piatok 19. februára 2016
Čoko-kokosová ovsená kaša
Ovsené vločky ma nikdy nebavili. Nemajú žiadnu chuť
a sú suché. Ale stačí trošku fantázie a aj z tejto inak
nezaujímavej potraviny sa dajú pripraviť chutnučké sladké raňajky :) Príprava
je veľmi jednoduchá a každý milovník kokosu si určite príde na svoje. Môžete
však experimentovať a kašu ochutiť čímkoľvek, čo máte radi, či už je to
čerstvé, alebo sušené ovocie, oriešky, škorica, na čo len dostanete chuť. V tom
je to čaro. A tak už s plným bruškom, ale chuťou kašičky na jazyku vám napíšem,
ako som spravila tú svoju.
štvrtok 18. februára 2016
Mrkvový krém
Táááák,
konečne po dlhšom čase nemám v počítači otvorenú zložku školička, ale blogíček
:) už sa neviem dočkať, ako sa z tohto sychravého dňa vypíšem a prezradím vám
tajomstvo, ako si podobné ubíjajúce dni rozfarebniť a oživiť! Dnešným kľúčom k môjmu
úsmevu je okrem iného úžasný mrkvový krém. Verte mi, keď prší a je škaredo,
nie je nič lepšie, ako si vyčarovať slniečko priamo na tanieri :) Tak poďme do
toho!
utorok 22. decembra 2015
Marlenka
Marlenka!!! Marlenka!!!! Marlenkaaaaaaaaa!!!!!
Mňam!!! Raz mi moje bruško povedalo, že by si dalo marlenku. A keďže svoje
bruško ľúbim, hneď som sa pustila do tvorenia. Kto piekol marlenku podľa
klasického receptu, určite mi bude veriť, že som aj nadávala, fňukala a aj
plakala. A nie málo! Síce kombinácia octu a sódy bikarbóny je krásna
alchýmia a aj to, ako cestíčko oranžovie a pritom krásne vonia sa mi
páčilo, ostatok bol ale hrôzostrašný! Každý príbeh však musí mať šťastný koniec
a tento nebol výnimkou :) Moje bruško ma za to trápenie milovalo.
A nie len moje. A pretože všetci naokolo sa už dožadujú marlenky,
spomenula som si na priateľov, ktorí doma túto dobrotku robievali. Keďže som
svojho času u nich často jedávala, viem, že ich recepty sú nie len
osvedčené, ale aj veľmi chutné. Vďaka ich receptu bola príprava marlenky tentokrát
bez plaču a cestíčko tak lahodné, že keď som ochutnala prvý plát, hneď som ho
aj zožrala :D O tom, že sa ušetrí fúra času a nervov snáď ani nemusím
hovoriť. A výsledok? Neuveriteľný :) Recept som si, ako inak, poupravila
podľa seba, aby nebol príliš sladký a aby sa mi trošku viac páčil. Dúfam
teda, že sa bude aj Vám.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)