utorok 1. marca 2016

Sója na šampiňónoch s pohánkovým rizotom

Sója. Niekto ju miluje, iným zasa nechutí. Sójové mäso je dosť špecifická potravina, ale ak si ju viete pripraviť chutne, nie je dôvod, prečo si ňou občas nespestriť jedálniček. A keďže ja sóju milujem, vymyslela som si ďalší spôsob prípravy, ktorý dostal aj jej odporcu :) Čo sa týka pohánky, jedla som ju prvýkrát a som nadšená! Kto nie úplne holduje ryži a má skôr rád cestoviny, či tarhoňu, chuť pohánky ho absolútne dostane. Je ľahká a šťavnatá, na tanieri krásna guľatá, proste jedna báseň!
  

piatok 19. februára 2016

Čoko-kokosová ovsená kaša

Ovsené vločky ma nikdy nebavili. Nemajú žiadnu chuť a sú suché. Ale stačí trošku fantázie a aj z tejto inak nezaujímavej potraviny sa dajú pripraviť chutnučké sladké raňajky :) Príprava je veľmi jednoduchá a každý milovník kokosu si určite príde na svoje. Môžete však experimentovať a kašu ochutiť čímkoľvek, čo máte radi, či už je to čerstvé, alebo sušené ovocie, oriešky, škorica, na čo len dostanete chuť. V tom je to čaro. A tak už s plným bruškom, ale chuťou kašičky na jazyku vám napíšem, ako som spravila tú svoju.









štvrtok 18. februára 2016

Polievočky

Mrkvový krém

Mrkvový krém

Táááák, konečne po dlhšom čase nemám v počítači otvorenú zložku školička, ale blogíček :) už sa neviem dočkať, ako sa z tohto sychravého dňa vypíšem a prezradím vám tajomstvo, ako si podobné ubíjajúce dni rozfarebniť a oživiť! Dnešným kľúčom k môjmu úsmevu je okrem iného úžasný mrkvový krém. Verte mi, keď prší a je škaredo, nie je nič lepšie, ako si vyčarovať slniečko priamo na tanieri :) Tak poďme do toho!


utorok 22. decembra 2015

Marlenka

Marlenka!!! Marlenka!!!! Marlenkaaaaaaaaa!!!!! Mňam!!! Raz mi moje bruško povedalo, že by si dalo marlenku. A keďže svoje bruško ľúbim, hneď som sa pustila do tvorenia. Kto piekol marlenku podľa klasického receptu, určite mi bude veriť, že som aj nadávala, fňukala a aj plakala. A nie málo! Síce kombinácia octu a sódy bikarbóny je krásna alchýmia a aj to, ako cestíčko oranžovie a pritom krásne vonia sa mi páčilo, ostatok bol ale hrôzostrašný! Každý príbeh však musí mať šťastný koniec a tento nebol výnimkou :) Moje bruško ma za to trápenie milovalo. A nie len moje. A pretože všetci naokolo sa už dožadujú marlenky, spomenula som si na priateľov, ktorí doma túto dobrotku robievali. Keďže som svojho času u nich často jedávala, viem, že ich recepty sú nie len osvedčené, ale aj veľmi chutné. Vďaka ich receptu bola príprava marlenky tentokrát bez plaču a cestíčko tak lahodné, že keď som ochutnala prvý plát, hneď som ho aj zožrala :D O tom, že sa ušetrí fúra času a nervov snáď ani nemusím hovoriť. A výsledok? Neuveriteľný :) Recept som si, ako inak, poupravila podľa seba, aby nebol príliš sladký a aby sa mi trošku viac páčil. Dúfam teda, že sa bude aj Vám.